Bratislava
29. augusta (TASR) - Slovenské národné povstanie (SNP) bolo jedným z
najväčších ozbrojených vystúpení proti nacizmu v Európe. Zúčastnilo sa
na ňom 60.000 slovenských vojakov, 18.000 partizánov a tiež vojaci
československej zahraničnej armády. Spolu so Slovákmi bojovali v SNP aj
príslušníci tridsiatich národov a národností z Európy, ale aj z
Austrálie. Vďaka SNP sa Slovensko zaradilo medzi spojencov bojujúcich
proti Hitlerovi.
V utorok 29. augusta si pripomíname 79 rokov od vypuknutia SNP.
Pred Vianocami roku 1943 vznikla ilegálna Slovenská národná rada (SNR),
ktorá schválila svoj program známy ako Vianočná dohoda. Jeho kľúčovým
bodom bol aktívny zápas proti nemeckému diktátu i proti slovenskej
vládnej reprezentácii na čele s prezidentom Jozefom Tisom, ktorá s
nacistami kolaborovala.
Plán ozbrojeného povstania pripravovala od mája 1944 skupina dôstojníkov
slovenskej armády pod vedením podplukovníka generálneho štábu Jána
Goliana z Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Takisto sa
formovali partizánske skupiny z protivníkov Tisovho režimu, bývalých
slovenských vojakov či sovietskych vojakov, ktorí ušli z nemeckého
zajatia. Armáda 10. augusta 1944 nasadila jednotky v Nízkych Tatrách a
Veľkej Fatre. Následne vláda 11. augusta vyhlásila stanné právo.
Podľa pôvodných predstáv malo Povstanie vypuknúť v čase, keď sa k
východným hraniciam Slovenska budú približovať postupujúce sovietske
jednotky. V reakcii na narastajúcu aktivitu partizánov však na Slovensko
vstúpili 29. augusta nemecké okupačné vojská. Ich preniknutie na
Slovensko v rozhlasovom prejave oznámil minister obrany, generál
Ferdinand Čatloš. Po 15. hodine vojenské ústredie vydalo rozkaz na
najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok.
Prvé boje sa začali pri Žiline, keď sa vojaci žilinskej posádky
postavili na odpor proti prichádzajúcim jednotkám nemeckého Wehrmachtu.
Na základe správ o týchto bojoch vyslal podplukovník generálneho štábu
Ján Golian 29. augusta 1944 krátko po 20.00 h heslo, ktorým sa SNP
začalo: "Začnite s vysťahovaním!"
SNR prijala 1. septembra 1944 deklaráciu o prevzatí moci na povstaleckom
území. Jeho hlavnú časť tvorilo najmä stredné Slovensko a hlavným
sídlom sa stala Banská Bystrica. V prvých septembrových dňoch sa
podarilo stabilizovať povstaleckú obranu. Karpatsko-duklianska operácia
Sovietskej armády, ktorá sa začala 8. septembra 1944, prispela k tomu,
že nemecké velenie muselo stiahnuť úderné jednotky z východných častí
Slovenska a zo severovýchodného úseku povstaleckého frontu.
Napriek nepriaznivým okolnostiam sa Povstanie v krátkom čase rozšírilo
na viac ako 30 vtedajších okresov s rozlohou približne 20.000
štvorcových kilometrov a približne s 1,7 milióna obyvateľmi. Povstalecké
územie siahalo na východe po Levoču, Spišskú Novú Ves a Dobšinú, na
západe po Žilinu, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Na severe a na juhu
sa dotýkalo až štátnych hraníc.
Útok 18. SS divízie na juhu však znamenal začiatok ofenzívy nemeckých
okupačných vojsk, ktoré mali výraznú, najmä technickú prevahu nad
povstalcami. Dve slovenské divízie na východe krajiny Nemci odzbrojili a
rozohnali, rovnako i posádku v Bratislave. Postupne 22. októbra padla
Detva, 26. októbra Zvolen a napokon 27. októbra 1944 Nemci obsadili
Banskú Bystricu.
Generál Rudolf Viest, ktorý sa 6. októbra stal veliteľom povstaleckých
vojsk, vydal rozkaz ustúpiť do hôr a povstalci prešli na partizánsky
spôsob boja. Už 30. októbra sa v Banskej Bystrici za prítomnosti
prezidenta Tisa konala manifestácia, ktorá mala vyjadriť vďaku
slovenského ľudu za potlačenie SNP.
Velitelia Viest a Golian padli v novembri 1944 do nemeckého zajatia a po
vypočutí gestapom ich odsúdili na smrť. Reakciou na SNP bol tiež krutý
teror rozpútaný Nemcami a Pohotovostnými oddielmi Hlinkových gárd -
hromadné vraždy v Kremničke, vo vápenke v Nemeckej, vypálenie obcí Kľak a
Ostrý Grúň.
Oslobodením Bratislavy 4. apríla 1945 sú nacisti vytlačení z väčšiny
slovenského územia. V ten istý deň prezident Edvard Beneš po návrate z
exilu vymenoval v Košiciach novú československú vládu, ktorá 5. apríla
prijala tzv. Košický vládny program. Druhá svetová vojna sa skončila 8.
mája 1945, pričom SNP významne prispelo k porážke fašizmu, a vďaka nemu
sa tiež Slovensko stalo členom víťaznej spojeneckej koalície.
0